Udalosti

7. TÝŽDEŇ NÁVRATU 40

„Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov: „Návratom a pokojnosťou budete oslobodení, v tichosti a dôvere je vaša sila“ (Iz 30,15)

PONÚKAME TI ZAMYSLENIA K JEDNOTLIVÝM ČÍTANIAM VEĽKÉHO TÝŽDŇA A ZÁROVEŇ 7. TÝŽDŇA NÁVRATU 40

Dnešné čítanie ťa vovádza do knihy Exodus, pričom svojim obsahom predznamenáva hlavné témy celej tejto knihy. Prvá časť dnešného čítania podáva menoslov Jozefovej rodiny. Tieto verše sú zakončené opisom Božieho požehnania vo verši 7. Ak sa pozorne zahľadíš na tento verš, môžeš si všimnúť, že tieto slová požehnania už odzneli pri stvorení sveta ako aj neskôr v prípade Noema po potope. Toto požehnanie je potom prítomné aj v živote patriarchov Abraháma, Izáka či Jakuba. Boh totiž svoje požehnanie neodoberá, ale naďalej požehnáva celé generácie Izraela. Dôvod, prečo je tomu tak je jednoduchý. Boh je verný a Božie dary sú neodvolateľné. Táto prvá časť dnešného čítania ťa preto pozýva, aby si nestrácal nádej v Božiu blízkosť a Božiu prozreteľnosť. Boh na nikoho nezabúda, pričom už raz vyrieknuté požehnanie ťa bude sprevádzať kdekoľvek pôjdeš. Rovnako ako Izraelitov, ktorých Pán tým viac požehnával čím viac boli utláčaní (v. 12), tak to bude aj v tvojom prípade, ak zostaneš verný. Hoci by na teba dorážal aj celý svet, Boh je verný a bude ťa aj ďalej požehnávať a chrániť. Druhým momentom, pri ktorom je potrebné sa pozastaviť je téma strachu. Môžeš si všimnúť, že verš 12 opisuje, že Egypťania sa priam desili Izraelitov. Podobná téma sa opäť objavuje vo verši 17, kde sa dočítaš, že pôrodné babice sa báli Boha. Na prvý pohľad ide o veľmi podobný postoj – desiť sa a báť sa, avšak keď sa opäť raz pozrieme do hebrejského originálu, zistíme, že ide o diametrálne odlišné prežívanie. Totižto strach a des Egypťanov z Izraelitov vo verši 12 sú vyjadrené slovesom quc, ktoré môžeme preložiť nielen ako strach, ale doslova ako stav hrôzy, desenie sa či samotné znechutenie. Tento postoj Egypťanov symbolizuje v duchovnom rozmere život bez Boha. Takýto život je často naplnený znechutením či paralyzujúcim strachom pred budúcnosťou. Ako opak voči tomu je znázornený postoj pôrodných babíc. Hoci do slovenčiny prekladáme, že sa „báli Boha“, v hebrejskom originály je použité slovo jara‘, ktoré síce môžeme preložiť ako pocit strachu, ale skôr vo forme bázne pred Bohom. Nie je to strach ktorý vyvoláva beznádej, ale je to postoj vzdávania úcty a prežívania úžasu z Božej blízkosti. A presne taký má byť život s Bohom! Nie je to vzťah postavený na paralyzujúcom strachu či dokonca znechutenia. Naopak, je to vzťah plný bázne, úžasu a úcty k Bohu. A práve skrze tento postoj, môžeš aj ty do svojho života prijímať požehnanie, podobne ako aj pôrodné babice, ktorým Boh preukazoval dobrodenia, ako uzatvárajú posledné slová z dnešného čítania vo verši 20.

o. Ľuboš Pavlišinovič

Aktérkami dnešného príbehu sú tri ženy a bábätko. Prvou je Mojžišova matka – Hebrejka Jochabed, ktorá ho porodila. Faraón vydal nariadenie zahubiť všetkých novonarodených hebrejských chlapcov Ale čo neurobí milujúca matka pre svoje dieťa, ak existuje čo i len mizivá nádej na jeho záchranu? Položí dieťa do košíka, ktorý nenápadne umiesti medzi trstinu na brehu rieky. V hĺbke srdca dúfa a modlí sa. Poverí svoju dcéru Miriam, aby z ústrania pozorovala, čo sa bude diať. Do Nílu sa príde vykúpať faraónova dcéra, ktorá nájde košík s plačúcim dieťaťom. Prebudia sa v nej materinské city. Ona veľmi dobre vie, že je to hebrejský chlapec. A taktiež vie, že faraón – jej otec, dal príkaz týchto chlapcov zabíjať. Napriek tomu sa rozhodne nájdené dieťa vychovať ako vlastného syna. Keď Miriam vidí priaznivý vývin udalostí, múdro a odvážne jej ponúkne, že pre dieťa zaobstará dojku. Egyptskej princeznej sa návrh páči, a tak Miriam privádza ich vlastnú matku, ktorá Mojžiša odchová, dokonca je za to aj odmenená. Keď chlapec dorastie, faraónova dcéra ho vychová ako svojho syna. Mojžiš mal dve matky – biologickú, ktorá mu darovala život a adoptívnu – ktorá ho vychovala ako egyptského princa. Boh zázračne zachránil Mojžiša, ale použil si na to srdcia žien. Prvá sa ho musela vzdať, aby ho zachránila. Tá druhá sa musela vzoprieť otcovmu nariadeniu. Ale bola to materinská láska – či už v biologickej, alebo duchovnej forme, ktorá mu zachránila život. Dokonca aj Miriam, hoci je Mojžišovou sestrou, sa v správnom okamihu prezentuje svojím spôsobom ako starostlivá matka, keď pre neho zháňa dojku. Pri záchrane Mojžiša je kľúčový veľmi silný aspekt materstva. Uvedomujem si vážnosť a hodnotu materstva? Za cenu veľkej bolesti aj mňa ktosi priviedol na tento svet. Aj mňa ktosi dojčil, kŕmil, prebaľoval, učil rozprávať a chodiť. Aj kvôli mne sa ktosi musel čohosi vzdať, alebo sa čomusi vzoprieť, aby som mohol/mohla žiť. Považujem to za samozrejmosť? Alebo si vážim, čo aj pre mňa vykonala moja matka? Poďakuj dnes Pánovi za ženu, ktorá ti darovala život. Možno nebola vždy dokonalou matkou, ale v danej chvíli ťa milovala, ako najviac vedela. A nezabúdaj ani na svoje duchovné matky, ktoré tvoj život ovplyvnili dobrým smerom – staré mamy, tety, sestry, učiteľky, rehoľné sestry, kamarátky… A nikdy nezabudni na svoju nebeskú Matku Máriu (hebr. Miriam). Ona má moc zariadiť, aby si aj ty bol „vytiahnutý z vody“, keď ti bude hroziť smrť. A tiež má moc prihovárať sa za teba, aby si dostal to najlepšie, čo potrebuješ. Dovoľ jej, aby ťa zachránila svojou nežnou, materinskou láskou.

Martina Diheneščíková

V Mojžišovi bolo čosi ľudské, hoci vyrastal v prepychu na faraónovom dvore. On ťažko niesol krivdu, ktorú videl vtedy, keď pred jeho zrakom Egypťan bil jeho súkmeňovca a ťažko niesol aj to, keď sa medzi sebou bili svoji vlastní, a tak tvrdo zasiahol do týchto krívd. Na úteku nezniesol ani to, keď videl ako pastieri odháňajú od studne dcéry Madiánskeho kňaza, ktorým rázne pomohol napojiť ich stáda. /Ex2,11-22/. Boh si všíma ľudskosť v nás a zmysel pre spravodlivosť, preto si vyberá pre svoje plány takýchto ľudí, ako je Mojžiš, a iní velikáni v dejinách spásy. Mojžiša si povolal pre ťažkú úlohu oslobodenia vyvoleného národa z Egyptského otroctva a vovedenie tohto vyvoleného národa do zasľúbenej zeme. Nie sú to ľahké úlohy, pre ktoré sú vyberaní ľudia k napĺňaniu Božích zámerov. Boh stavia svoje „plány“ na ľuďoch, ktorí dokážu zostať pevnými v každej situácií a tak dokážu s pomocou Božej milosti vykonať veľké veci. Ako je to vidieť aj v živote Presvätej Bohorodičky, ktorá nie na seba upozorňuje, ale vo svojom chválospeve pravdivo vyjadruje: „..veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno…“ /Lk1,49/. Základom pre napĺňanie Božích predstáv, je najprv zdravý ľudský a prirodzený prístup k bežným úlohám človeka. Tak to prezentuje aj náuka o Božej milosti, ktorá predpokladá zdravú ľudskú prirodzenosť. Boh totiž svoju milosť „nevešia“ do prázdna, ale viaže na zdravú ľudskú prirodzenosť, ktorá je schopná prijať vyššie dary, a tie znásobia aj ľudské predpoklady. Preto si Boh aj medzi nami pripravuje ľudí, ktorých niekedy zvláštnym spôsobom vedie k uskutočneniu jeho zámerov. Tak tomu bolo v Starom Zákone, ale tak je tomu aj v Novom, ako to vidíme u Panny Márie, ktorú si uchránil pred dedičným hriechom, či u sv. Jozefa, či sv. Jána Krstiteľa, ktorý bol „muž spravodlivý“ /por.Mk 6,20/, ale aj v živote ďalších významných postáv z dejín spásy. Tak tomu je teda až podnes, lebo u Boha nie sú dôležité ani peniaze, ani ľudská priazeň, či popularita, lež náš zásadný postoj pokory, lásky, ľudskosti a spravodlivosti. Dnes, žiaľ ľudia svoje úspechy „vešajú“ na tituly, či na známosti, bohatstvo a uznanie u iných, čo ich robí vnútorne neslobodnými a tak pred Bohom sú „diskvalifikovanými“ pre prijatie dôležitých úloh. Je až zarážajúce, ako sa človek ženie za vonkajším uznaním, keď dnes psychologické štúdie hovoria dokonca o ľudskej závislosti na „lajkoch“, ktoré sa objavia na internetových a facebookových statusoch. Teda ľudská túžba po uznaní – bez ohľadu na to, v akom ohľade – je až natoľko „pokrivená“, že človek už nehľadá všeobecné dobro a spravodlivosť, ale uspokojí sa s tým, že si ho ktosi všíma. Takýmto ľuďom však Boh nemôže zveriť „mojžišovské“ úlohy, lebo títo nie sú schopní vnímať objektívnu potrebu, či spravodlivosť a dobro, ale iba sebecké uspokojenie. Boh však od nás očakáva naplnenie vyšších zámerov a obetu pre dobro spojené s oslavou Stvoriteľa, z čoho „profituje“ aj človek, ktorý je Bohu oddaný. A tak zajakavý Mojžiš, aj popri svojej ľudskej prchkosti a bez výraznej výrečnosti, sa môže aj dnes stať príkladom pre všetkých nás. Veď práve pod jeho vedením Boh vyviedol vyvolený národ z Egyptského zajatia a tak priblížil celé ľudstvo k nášmu vyvedeniu zo zajatia hriechu a smrti, ktoré dokonal na kríži náš Spasiteľ a Vykupiteľ- Kristus. Ježiš tiež nehľadal vlastnú slávu vo výnimočnosti svojho poslania, ale hľadal dobro človeka, ktorý bol v otroctve nie Egyptskom, ale v otroctve hriechu, z ktorého nás vyslobodila jeho poníženosť a jeho kríž. Preto vyčítal tým ľuďom, ktorí hľadali iba svoju slávu: „Ja nehľadám svoju slávu, ale je tu ktosi, kto ju hľadá a súdi“ /Jn8,50/. Pre nás je dôležité, aby sme v svojom povolaní nehľadali iba „seba“, my potrebujeme vo svojom snažení nasledovať príklad Mojžiša a tým napomáhať aj dnešnému svetu pri nachádzaní cesty spásy a to do večnej „zasľúbenej zeme“ v nebi. Ináč budeme Bohom „diskvalifikovaní“ od dôležitých úloh, ktoré sú stanovené pre všeobecné dobro ľudstva. Potrebujeme k tomu však mojžišovskú ľudskosť, pokoru, lásku a obetu, pre ktorú je treba nachádzať posilu vo viere. Musíme mať tiež jasné vedomie vážnosti svojho ľudského poslania pri poľudšťovaní tohto sveta, ktorý je plný násilia a nespravodlivosti. Iba ozajstná ľudskosť a obeta pri pomoci druhým, nás môže urobiť šťastnými. K tomu vám teraz pred vstupom do sviatkov Veľkej noci, ktorá je začiatkom odchodu zo zajatia hriechu a vstupom do zasľúbenej zeme v Božej blízkosti, prajem a vyprosujem, dosť síl pre veľké úlohy, ktoré od vás očakáva naozajstný život s Bohom. +Milan

„SLÁVA ISUSU CHRISTU!“

+ vladyka Milan Chautur, CSsR

Dnes je bežné, že ak potrebujeme služby v akejkoľvek forme, je potrebné uzatvoriť zmluvu. Táto zmluva nám zaručí ochranu pred zneužívaním alebo opačne, ak ju my porušíme, tak poskytovateľ si nárokuje na určitú formu náhrady. V našej spoločnosti nie sú zmluvy v úcte, neustále sa porušujú a každá zmluvná strana sa stará len o vlastný zisk. Pri najmenších problémoch sa ihneď hľadá spôsob, ako zo zmluvy vykľučkovať, podľa možnosti bez penále. V knihe Exodus môžeme čítať o hlbokej skúsenosti, ktorú zažil izraelský ľud pri uzatváraní zmluvy s Bohom. Vidíme, že Boh sa zjavuje svojmu ľudu v takej miere, ako ho môže konkrétny človek vnímať. Zjavuje sa mu prostredníctvom prírodných javov: hromy, blesky nad vrchom atď. Izrael objavuje Boha, blízkeho priateľa, s ktorým môže vojsť do intimity, s ktorým sa dá nadviazať vzťah lásky, aký uzavrú ženích s nevestou. Všimnime si, že tieto udalosti, ktoré nechávajú ľud pred Bohom ohromený, sa dejú ako hovorí text, „keď nastal tretí deň za rána“. Tieto texty nás premiestňujú k veľkej zmluve a zjaveniu sa Boha v Ježišovi Kristovi vo vzkriesení, lebo „na tretí deň za rána vstal z mŕtvych“. Boh uzatvára zmluvu s ľudom, aby mu ukázal, že je s ním. Nezjavuje sa mu preto, aby ho terorizoval, ani aby ho zatratil, ba práve naopak, aby ho zachránil. Boh, ktorý sa zjavil na hore izraelskému ľudu, sa sprítomňuje v celej nádhere a pre všetkých ľudí vo vzkriesení Ježiša Krista. Takto nám Boh v najväčšej miere zjavil svoju lásku. Pri uzatvorení zmluvy na Sinaji sa objavujú blesky a hromy sprevádzané zvukom trúb. Cirkevní otcovia vysvetľujú, že toto rozozvučanie sa trúb je vyzdvihnutie /proklamácia/ Božieho slova, ktoré je mocné, aby zničilo modly tohto sveta, a tak zjavilo Božiu silu. Takisto v knihe Jozue vidíme, ako Boh prikáže Izraelovi zatrúbiť sedem ráz, aby padli hradby Jericha, ktoré sú predobrazom modlárstva tohto sveta. Tento čas návratu bol aj pre teba pozvaním urobiť viac pre svoj duchovný život. Častokrát si zápasil so znechutením, s únavou a s rôznymi prekážkami. Tento duchovný zápas ti určite pomohol na ceste tvojej duchovnej zrelosti. Možno si viac seba spoznal aký si. Počas týchto dní ťa Božie Slovo povzbudzovalo, usvedčovalo, ukazovalo ti, čo je potrebné očistiť od rôznych hriechov /modiel/. Každodenným prijímaním Slova si mohol hlbšie vstupovať do svojho srdca a počúvať, čo ti Boh hovorí. Čím viac si počúval Boha v modlitbe, tým viac sa ti začalo horieť tvoje srdce. Prebývanie s Božím Slovom ti pomohlo hľadieť dnes na všetko novým pohľadom. Vďaka tomu tvoje srdce rastie, prebúdza sa a dokáže načúvať, viesť, učí sa rozlišovať. Je to nová vnímavosť, ktorá sa rodí v tvojom srdci v ohni a moci Slova, ktorá ťa vedie k vnímaniu Božieho pôsobenia. Len Kristovo Slovo Ti môže dať život. V jeho Slove je nádej a sila nového života. Nepotrebujeme žiadne iné zázraky, aby sme videli Boha, On je s nami navždy vo svojom Slove. Neboj sa aj ty vykročiť do ďalších dní svojho života. Tvoj Boh je tu pre teba 24 hodín denne.

sr. Simeona Monika Ferková, SSNPM

Mojžiš túžil vidieť Boha. Ale pred Mojžišom je Božia tvár zahalená, nie je možné ju vidieť a zostať nažive – taký istý, nezmenený. Boh ju preto ukrýva. Ak chceš Boha zbadať, čosi v Tebe nemôže zostať nažive – tvoj starý človek, starý pohľad. Počas celého Návratu sme hľadali Boha a spoznávali Jeho tvár. Čosi v nás zomieralo. Zomierala naša „stará a falošná predstava“ o Bohu. V Adamovi a stvorení sveta som spoznal Boží prvotný zámer, že dal mi raj. V Noemovom príbehu som sa naučil, že Boh je nenávidí hriech – príbeh potopy mi odkryl, že u Boha neexistuje kompromis hriechom. Boh je verný, že zachráni tých, ktorí v neho dúfajú a nestratili jeho „dych života“ a nie sú len telo. Abrahám mi odkryl Božiu tvár vernosti, ale aj trpezlivosť v kráčaní za Ním. Izák ako syn veľkého otca a a otec veľkého syna mi ukazuje vyplnenie Božích prísľubov. V Jakubovi mi Pán ukázal, že cesta K Pánovi je naplnená veľkou trpezlivosťou a obetou. Jozefov príbeh ma naučil veriť v Božiu prozreteľnosť a že, tí, ktorí milujú Pána, im všetko slúži na dobré. Ale aj čo znamená z hĺbky srdca odpustiť – takú tvár má náš Pán. Mojžiš mi ukázal, že vlastne exodus je návrat do zasľúbenej a Bohom určenej zeme. Naučil ma znova veriť v každej situácií, že Pán koná. A tak Božia tvár sa mi ukazovala, cez všetky vzťahy Boha k svojim verným…tak som ho spoznával…stále viac a viac…no až tu a teraz sa mi naplno zjavuje v svojom Synovi – Božom služobníkovi. V Kristovi mi ju Boh naplno ukazuje – zjavuje. Lebo On je Boh, ktorý…..Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili (Iz 53,2-3). To je tvár Boha, ktorú zakryl pred Mojžišom, to je tvár, ktorá viedla Jozefa, upokorovala v službe Jakuba, vyplnila vieru Abraháma, viedla k dôvere Noeho. Dnes nový príbeh Boh začína písať s Tebou. Tebe Pán odkrýva svoju „skutočnú“ tvár naplno v Ježišovi na kríži. Tam je Jeho pravá tvár – milujúceho, odpúšťajúceho, ktorý berie tvoj trest na seba aby Ťa už nikdy nestratil. Pozeraj na Jeho tvár, aby si žil.

o. Karol Knap

Similar Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *