Udalosti

2. TÝŽDEŇ NÁVRATU 40

„Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov: „Návratom a pokojnosťou budete oslobodení, v tichosti a dôvere je vaša sila“ (Iz 30,15)

PONÚKAME TI ZAMYSLENIA K JEDNOTLIVÝM ČÍTANIAM 2. TÝŽDŇA VEĽKÉHO PÔSTU A NÁVRATU 40

Stojíš na začiatku druhého týždňa Svätej Štyridsiatnice. V dnešný deň ti Cirkev ponúka čítanie, ktoré približuje situáciu jednej z najznámejších bratských dvojíc v histórii ľudstva – Kaina a Ábela. Môžeš vnímať, že obaja bratia sú v skoro rovnakej pozícií, tak Kain ako aj Ábel majú svoju špecifickú prácu, obaja uznávajú, že je vhodné priniesť Bohu obetu, a tak Kain ako aj Ábel obetujú z plodov svojej práce. Zlom nastáva vo chvíli, kedy Boh zhliadne na Ábelovu obetu, Kainovu obetu však neprijme. Cieľom tohto textu nie je ani tak riešiť problém toho, prečo Boh nezhliadol na Kainovu obetu, ani to ako to mohol Kain rozpoznať. Svätopisec upriamuje tvoj pohľad na to, čo sa dialo potom. Do centra pozornosti sa dostáva Kain a jeho reakcia na danú situáciu. Jeho postoj by sa dal opísať ako výbuch závisti. Je potrebné si uvedomiť, že Kain do tejto chvíle neurobil nič zlé, je na rovnakej úrovni ako Ábel a biblický text v ničom nenaznačuje, že by bola Kainova osoba predurčená k zlému skutku. Práve naopak, verš 7 zvýrazňuje Kainovu slobodu, ktorá symbolizuje možnosť voľby a slobodu každého človeka. Boh sa prihovára ku Kainovi a ponúka mu možnosť konať dobro alebo nechať sa pohltiť vášňami a zlom. V situácii Kaina sa možno pravidelne ocitáš aj ty. Možno Boh nenapĺňa tvoje očakávania, neodpovedá na tvoje modlitby a prosby – nezhliada na tvoju obetu. A tak sa nenápadne začínaš porovnávať s inými a pomaličky sa do tvojho srdca zakráda závisť. Je preto dôležité uvedomiť si, že Boh má unikátny plán s každým jedným človekom. Tak ako to bolo v situácii dvoch bratov z dnešného čítania, hoci sa zdali byť v rovnakej pozícií, predsa Božie konanie bolo odlišné, tak je to aj v živote každého jedného z nás – Boh koná v živote každého osobitne, vo svojom čase a na mieste, ktoré si On vyberá. Tvojou úlohou je ale chrániť svoje srdce pred hriešnymi vášňami, pretože ako čítaš vo verši 7, pri dverách neustále číha hriech a túži po človeku. Avšak, ako vyzývajú posledné slová dnešného čítania, tvojou povinnosťou je panovať nad hriechom! To je imperatív dnešného čítania. Ty si pánom nad svojimi činmi! A tak ako Kainovi, aj tebe dáva Boh neustále slobodu rozhodnúť sa.

o. Ľuboš Pavlišinovič

Kain zabil Ábela. Keď sa Boh pýta, kde je jeho brat, klame. Tvári sa, že nevie o ničom. Arogantne odpovedá: „či som ja strážcom svojho brata?“ Nechce sa priznať. Boh ho usvedčí a priamo pomenuje, čo urobil. Keď Kain počuje, aké následky to bude pre neho mať, prepadá zúfalstvu. Myslí si, že zločin mu nemôže byť odpustený. Bojí sa, že ho ktosi zabije, aby pomstil Ábela. Kain myslí len na seba – na to, čo bude s ním. Zabitý Ábel ho vôbec nezaujíma. Ani neľutuje, čo urobil. Neprosí Boha o odpustenie.Už v predchádzajúcich biblických veršoch Boh varoval Kaina, aby sa na Ábela nehneval. A Pán Ježiš hovorí: „Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.“ (Mt 5, 21 – 22) Keď sa hnevám, zabíjam. Nie telesne, ale duchovne. No nemusí to byť len hnev. Akýkoľvek hriech, ktorý pácham, sa netýka iba mňa. Jeho následky majú vždy negatívny dopad na mojich bratov a sestry. A výsledok bude napokon ten istý, lebo „mzdou hriechu je smrť.“ (Rim 6, 23) Zatiahni na hlbinu modlitbou svätého Efréma Sýrskeho: „…Pane, daj aby som videl svoje hriechy a neodsudzoval svojho brata…“ Kto je mojím „Ábelom?“ Koho som aktuálne „zabil“ svojím hriechom? Ktorému človeku som ublížil myšlienkou, slovom, skutkom, alebo zanedbaním dobra? Neluhajme ako Kain. Nehľadajme lacné výhovorky – „či som ja strážcom svojho brata“? Inými slovami: „čo mňa je po ňom?“ Nebojme sa, ak nás Pán usvedčí. Veď už Kainovi dal znak, aby mu nik neublížil. Hoci znášal následky bratovraždy. Ani nezúfajme.  Božie milosrdenstvo je mnohonásobne väčšie než akýkoľvek náš hriech. Aj my sme označení znakom – svätým krížom. Na ňom sa odohrala dokonalá zmierna obeta najnevinnejšieho Ábela – Božieho Syna Ježiša Krista. On je jediným riešením pre náš hriech. Ale najprv musím hriech uvidieť, pomenovať, vyznať Bohu. Potom úprimne ľutovať a zriecť sa ho. A napokon prosiť Pána o odpustenie. A taktiež ľudí, ktorým môj hriech ublížil. Toto je pravé ovocie pôstu. Robme pokánie, kým je čas! Moje pokánie je najväčším prejavom lásky ukrižovanému Ježišovi.

Martina Diheneščíková

„Čítali sme v dnešnej stati zo Starého zákona stať o tom, ako pokračoval život bratovraha: „A Kain sa vzdialil od Pána…“/Gn4,16/. Aj v NZ Ježiš pripomína,  že márnotratný syn „odišiel do ďalekého kraja…“ /Lk15,13/. Každý, kto sa v živote pustí na zlú cestu, vzďaľuje sa od Boha a dobra i od svojho šťastia, lebo trvalá radosť sa dá nájsť len v živote s Bohom. Zlý život človeka má však aj svoj dopad na budúce generácie, čo naznačuje svojím výrokom Kainov syn Lamech, keď neskôr povedal: „Zabijem muža, ktorý ma poraní, a mládenca, ktorý ma udrie“/Gn4,23/. Teda už nebude vraždiť len zo závistlivého hnevu, ale i z pomsty a to aj kvôli tej najmenšej urážke, pritom mnohonásobne krutejšie. Zlo má totiž v živote tak jednotlivca, ako aj spoločenstva vzrastajúcu gradáciu, ak sa mu rázne nevzoprieme. Zlo sa samo nezastaví, ale môže ho premôcť nový život, ktorý je v Písme naznačený narodením Seta, teda „brata“, či náhrady za spravodlivého Ábela. Nadávaním na zlo, samotnú zlobu nepremôžeme, ale dokážeme to len tým, keď sa v nás zrodí myšlienka – žiť dobre a konať dobro, ktoré premáha zlobu. Myšlienka na dobro pôsobí opačne, ako Kainovo rozhodnutie zbaviť sa brata Abela, ktorému on závidel obetu prijatú Bohom. Tak, ako zlo v nás môže rásť, ak mu dávame dosť priestoru v našich myšlienkach a rozhodnutiach, tak dobro nás môže napĺňať, ak sa o to snažíme a obetujeme Bohu to najlepšie, čo v sebe máme. Znova tu idú do popredia hlavné daností človeka: rozum a slobodná vôľa,  či myšlienka na dobro a naše rozhodnutie. Abel sa rozhodol obetovať najkrajšieho baránka zo svojho stáda a aj my sa nebojme rozhodnutia – Bohu obetovať najkrajšie roky života, svoju mladosť i celý svoj život. Takúto obetu Boh istotne prijme a odmení, aj keď sa často u ľudí stretneme so závisťou Kainovou a možno aj s „podrážaním nôh“, či útokom na našu osobu. V konečnom dôsledku však nie Kainová vypočítavosť vyhráva, ale Abelová úprimnosť, ktorá môže dobrom poznamenať novú budúcnosť. Toto je nutné pochopiť, ak sa nechceme znížiť k sebeckej vypočítavosti Kaina, ktorý spáchal prvú bratovraždu v histórii ľudstva. Život mladého človeka je aj dnes poznamenaný túžbou nájsť uznanie u iných, ale žiaľ mnohí to chcú bez námahy i bez odriekania a bez sebazáporu. – To je prípad Kaina, ktorý chcel dosiahnuť u Boha uznanie za prinesenie bezcennej obety, pre ktorú ako roľník vyčlenil len nejaké poľné plodiny, no samozrejme neuspel, kvôli špekulantstvu. Abel bol úspešný, lebo ako pastier neľutoval obetovať Bohu svoju námahu premietnutú do zrieknutia sa tých „najtučnejších prvotín zo svojich oviec“ /por.Gn4,4/. Urobil to tak, ako to vyžaduje Boh sám, keď nám On obetoval „bezchybného Baránka…“ /por.Ex12,5/- Krista, ktorý ako „Baránok Boží prišiel, sňať hriechy sveta“/por.Jn1,36/ cez obetu kríža. Buďme si teda vedomí toho, že tak dobro, ako aj zlo môže v nás vzrastať podľa toho, čomu dáme prednosť vo svojom živote – či sebeckej vypočítavosti, alebo úprimnej obetavosti. Vedzme však aj to, že každý z nás môže poznamenať túto dobu, ale aj budúcnosť podľa toho, čo si zvolíme pre svoj život – či dobro, alebo zlo. Ale vedzme aj to, že spôsob, ktorý si pre svoj život zvolíme, môže nás približovať k Bohu a k nášmu šťastiu, ak „nezaváhame“, ako Kain.Alebo  vzďaľovaním sa od dobra, vzdialime sa aj od Boha i od svojho šťastia a tým si zničíme večnosť. Verím, že sme správne pochopili dnešnú stať čítania zo Starého Zákona o tom, že je zlé vzdialiť sa od Pána, ako Kain, alebo odísť ďaleko, ako márnotratný syn, lebo tento trend zloby neveští nič dobre. Pre každého z nás je dôležité pochopiť to, že Bohu treba obetovať to najlepšie zo svojho života a tým spôsobom získať uznanie u Boha i u ľudí. Pohliadnime na Pannu Máriu a čujme jej slová, že Boh „..pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom Abrahámovi a jeho potomstvu naveky“/Lk1,55/. Prajem všetkým vám hĺbavé prežívanie sv. Štyridsiatnice a ochotu k úprimnej obete v odriekaní si toho, čo nám je „vzácne“, aby aj naša obeta bola Bohom prijatá a pre ľudí bola príkladom našej obetavosti i vzácnej úprimnosti. SLÁVA ISUSU CHRISTU!

+ vladyka Milan Chautur, CSsR

Jednou z dôležitých charakteristík židovského myslenia je predstavovanie rodokmeňov, čiže genealógií. Ich význam spočíva v presvedčení, že poznanie rodokmeňa znamenalo mať účasť na Božích prisľúbeniach a požehnaní. Každé meno v rodokmeni ukrýva konkrétnu osobu, jej život, úspech, pády či tajomstvá. Zaradenie do rodokmeňa má pre človeka veľký význam, lebo vďaka nemu pozná, kam patrí, dosvedčuje spolupatričnosť s ostatnými. Odovzdávanie práv išlo v línii otca, jeho úlohou nebolo len zabezpečenie potomstva, ale aj odovzdanie viery a Božích prisľúbení.V rodokmenimôžeš aj ty vidieť, ako sa Zem postupne zaľudňovala. Všimni si zaujímavý opis života Adamových potomkov – potomstvo, dlhý vek, presný počet  dní, na druhej strane smrť – ukončený život. Smrť tu symbolizuje  hriech. Na konci spomenutého rodokmeňa prichádza narodenie Henocha ako znak nádeje. Ďalej môžeš čítať, že Henoch nezomrel, lebo chodil s Bohom. To znamená, že mal s ním taký hlboký a  intímny vzťah, aký spolu dokážu mať len veľmi blízki ľudia, keď ich niečo k sebe priťahuje.Určite si sa stretol s tým, že Boh mal s niektorými ľuďmi výnimočné vzťahy. V našej spoločnosti sa hovorí: „Povedz mi, s kým sa priatelíš a ja ti poviem, kto si!“ Môžeme tak povedať, že priatelia ovplyvňujú priateľov. Boh ako Priateľ človeka ho ovplyvňuje. Ako je to s tebou? Dávaš Bohu priestor, aby ťa ovplyvňoval ako tvoj blízky Priateľ?  V Svätom písme si zaiste čítal o mnohých, ktorí zažívali s Bohom zvláštne puto. Napr. Abrahám, ktorý dokázal svojou nástojčivou prosbou meniť rozhodnutie Boha. Pozri, aký je Boh nádherný a ako veľmi dôležitý pre tvoj život. Dal sa ti úplne v Ježišovi a takto investoval už dopredu do vzťahu s tebou, hoci ty by si ho ignoroval. Nech Jeho láska ťa naučí ako správne chodiť so svojím  Bohom.

sr. Simeona Monika Ferková, SSNPM

Keď sa povie Potopa, hneď si spomenieme na tú biblickú, v ktorej Boh „vylial svoj hnev“, „oľutoval“, že stvoril človeka a spustil na zem neutíchajúci dážď.  Ale čo Boh videl, že „oľutoval“ že stvoril človeka a predstavil plán potopy? Dajme si na chvíľu Jeho okuliare! On už vlastne videl potopu! Nebola to potopa vody, ale oveľa horšia. Keď sa hlbšie započúvame do dnešného čítania zistíme, že  Potopa nezačala prvými kvapkami dažďa… ale začala už v raji, kde prvou kvapkou bol hriech Adama a Evy – hriech nedôvery, neposlušnosti a zvrchovanosti človeka nad Bohom a  popretím Jeho lásky a starostlivosti. Už tam začala potopa hriechu. Už tam začal človek ničiť to, čo Boh zbudoval. „Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé (porov Gn 6,5) …to je skutočná potopa,  ktorej sa ale človek prestal už dávno báť. Pán Ježiš nám to pripomína keď hovorí:  „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.“ (Mt 10,28). Boh videl, že Potopa hriechu sveta je tu a je zjavná, nezvrátiteľná. Zem ňou už bola dávno zaplavená, oveľa skôr, ako keď prišla tá, čo zabila už len telo…., lebo to krásne – na Boží obraz stvorené –  už bolo dávno mŕtve. A čo to bolo?  „Môj duch neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), lebo sú len telo.“ (Gn 6,3) Človek stratil „Jeho ducha“ Ducha svätého, Božieho. A telo nasleduje ducha. Aj Adam a Eva najprv opustili raj duchovne, hriechom a nedôverou, zradou lásky. Až potom prišlo aj Božie rozhodnutie, že v raji zostať nemôžu. Telo nasledovalo ducha. Dnes na záchranu telesného života všetky vlády svety robia maximum.  Z každej strany počujeme nám známe heslá: Buďme zodpovední!  Dodržiavajte odstup! Často sa testujte! Zostaňte doma! Všetko heslá, ktoré majú chrániť naše telesné zdravie. Ale čo tak dať týmto heslám oveľa väčší hlbší význam, aby naše vnútro nezasiahla potopa straty duše? Buďme viac zodpovední v duchovnom živote – poďme ešte hlbšie prežívania pôstnej výzvy Návratu, aby Boží Duch v nás zosilnel?! Dodržiavaj odstup od pokušenia, hriechu?! Otestuj svoje vnútro pohľadom do Kristovej tváre a pomenuj, čo je pokrivené na Jeho obraze v Tebe! Zostaň doma – vo svojej cirkvi, verný poslaniu do ktorého Ťa Boh postavil, lebo tam Ti On chce vyliať požehnanie a milosti!

o. Karol Knap

Similar Posts

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *