Príbeh loga
ČO BOLO SKÔR, SLIEPKA ALEBO VAJCE?
Táto, zdá sa neriešiteľná otázka, má vo svete vizuálneho vyjadrenia jasno. Najprv je tu meno, osoba, zoskupenie,… niekto, resp. niečo, kto si na základe istých znakov a čŕt vyberie svoj znak, logo, erb, či symbol. Až na niekoľko výnimiek. A medzi ne patríme i my, občianske združenie Aetós.
Skôr ako vzniklo meno nášho združenia, mali sme pred očami starobylý symbol, ktorý prevzali kresťanské cirkvi byzantského obradu ako znak biskupa – dvojhlavý orol. Tento symbol vznešenosti, sily, odvahy, no v prvom rade jasného a ostrého pohľadu, sa pre nás stal tak oslovujúcim a inšpiratívnym, že spolu so spomínaným symbolom sme si osvojili aj náš názov Aetós, čo po grécky znamená orol.
Poviete si, že nie sme až tak originálni. Stačí sa len trocha poobzerať a nájdeme mnohých (od jednotlivcov, cez športové kluby, až po národy), ktorých orol ako symbol fascinuje. A máte pravdu. Ale to, čo nás začalo trápiť viac ako rôzne spôsoby vyobrazenia orla, boli vlastnosti, ktoré sa s orlom ako symbolom začali tlačiť do popredia: dravosť, moc, sila, či agresia. Niečo s čím sa môže stotožniť športový klub, hnutie alebo národ, …ale ťažko my, združenie pracujúce na formovaní mladého človeka. A tak sme začali hľadať spôsob, ako vyjadriť to, čo nás dominantne na orlovi ako symbole oslovuje- jeho vznešenosť a jasnosť pohľadu.
Vzniklo niekoľko neúspešných námetov a návrhov. Niektoré sa príliš vzdialili od pôvodného loga a iným sa zasa nepodarilo odstrániť znaky moci, sily a agresie. Napokon sme si uvedomili, že pôvodný znak ani nechceme zmeniť, či nahradiť iným, iba ho vyjadriť inak. Tak sme sa dopracovali k novému nadpisu Aetós, z ktorého sa písmeno Ó stalo pre nás vyjadrujúcim.
Ó ako oko
Toto písmeno predstavuje oko orla ako symbol spomínaného jasného pohľadu, ktorým sa orol vyznačuje aj keď letí vo veľkých výškach. A práve tam hore, kde jeho oko má takú silu, letiac vysoko nad všetkým prízemným si zároveň zasluhuje náš obdiv pre jeho vznešenosť a majestátnosť.
Ukrytý príbeh
Písmeno ó spolu s ostatnými písmenami a celým vyobrazením v sebe ukrýva príbeh, či posolstvo, ktoré vám teraz chceme odhaliť.
Ako ste si už iste všimli, každé písmeno je písané akoby voľnou rukou, nie strojovo, či podľa šablóny. Ide o pozvanie pre mladého človeka objaviť svoju vznešenosť tým, že svoj život bude písať vlastnoručne, nie šablónovito, slepo nasledujúc iných, ale objavovaním a realizovaním vlastnej originality so všetkými jej darmi, talentami, ale i limitami.
Každé písmeno je zároveň písané dvoma ťahmi. Vracajúc sa k pôvodnému symbolu, to má za cieľ pripomenúť pôvodného dvojhlavého orla, ako pozvanie neustále sa vracať k svojim korňom (rodina, náboženstvo, národ, kultúra, tradícia), teda k jednému z elementov tvoriaceho našu osobnosť. Dvojitý ťah taktiež naznačuje nutnú potrebu spoločenstva s druhým, lebo nie je dobré byť človeku samotnému, o čo sa aj našou činnosťou usilujeme – vytvárať spoločenstvá ako prirodzené miesta formovania a rastu. A tak ako potrebuje človek človeka, dokonca viac potrebuje človek Boha. A to je tretí rozmer dvojitého ťahu. Vzťah s Bohom, spojenie sa s Ním, pre ktoré je každý z nás stvorený.
Nad písmenom O je dĺžeň vytvorený znakom cirkevnoslovanského jazyka, tzv. titlou. I ono nás vracia ku koreňom našej gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku s jej históriou a bohatstvom a zároveň pozýva budovať duchovnosť na spiritualite kresťanského východu.
Kruhové pozadie nadpisu je taktiež vytvorené voľnou rukou, pričom sa špirálovito postupuje z vnútra smerom von. Predstavuje to Boha, ktorý vychádza zo seba samého, aby zachytil každého človeka. No zároveň je to pozvanie vstúpiť do priestoru Boha, nechať sa Ním zachytiť a vtiahnuť silou jeho lásky, krásy, logiky… stále bližšie a hlbšie k Nemu a takto dosiahnuť to, čo východné cirkvi nazývajú zbožstvením – zjednotenie s Bohom.
Svoj zámer má aj kombinácia zvolených farieb loga, modrá a zelená. V ikonopiseckom svete, blízkom východným kresťanským cirkvám, predstavujú tieto farby ľudskú prirodzenosť (modrá) a Svätého Ducha (zelená). Totiž premena a pozdvihnutie človeka a jeho prirodzenosti sa deje prostredníctvom Svätého Ducha a Cirkvi, diela Jeho zostúpenia.
Tam, kde sa písmená nezmestia, sa chceme prezentovať už spomínaným kruhovým pozadím zostaveným tentokrát z piatich farieb. Ich výber a ani poradie nie sú náhodné, ale ukrývajú celý, doposiaľ opísaný príbeh, či posolstvo. Ako? Pozerajte! Červená farba symbolizuje Boha vychádzajúceho v ústrety človeku, ktorého predstavuje modrá farba. Zámerom tohto vychádzania Boha, je zbožstviť človeka, zjednotiť sa s ním. To zasa vyjadruje fialová farba nachádzajúca sa medzi červenou a modrou farbou a ktorá zároveň vzniká zjednotením oboch farieb. Spomínané zbožstvenie sa deje prostredníctvom Svätého Ducha – zelená farba, v Cirkvi ako spoločenstve ľudí kráčajúcich za Kristom. Cirkev predstavuje žltá farba pripomínajúca farbu plameňa horiacej sviečky, aby sa poukázalo, že jej najväčšia sila je v modlitbe, zvlášť sviatostnej.
